Bývalý sudca, exminister spravodlivosti a bývalý šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin by sa mal opätovne postaviť pred súd vo veci obžaloby pre trestné činy hanobenia rasy, národa a presvedčenia, a schvaľovania trestného činu až v apríli. Ako totiž pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková, súd termín pojednávania pôvodne vytýčený na 22. januára zrušil z dôvodu ospravedlnenia obžalovaného.
Proces týkajúci sa schvaľovania ruskej invázie na Ukrajinu sa mal pritom začať už v marci minulého roku, nakoniec však nedošlo ani k prednesu obžaloby. Sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Buvala musel totiž pojednávanie odročiť, keďže obžalovaný podal sťažnosť na najvyšší súd proti rozhodnutiu sudcu prijať podanú obžalobu.
Harabin sa opäť postaví pred súd. Tentokrát za schvaľovanie ruskej invázie na Ukrajinu
Obžalovaný bývalý šéf najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti Harabin ešte pred rozhodnutím súdu o odročení vyhlásil celú vec za nulitnú. V rozhodnutí generálneho prokurátora, ktorým ustanovil intervenujúceho prokurátora, v tejto veci totiž neuviedol jeho meno. „Je to nikto, preto nemôžeme konať vôbec,“ povedal v marci 2024 Harabin na margo prítomného prokurátora.
Zároveň skonštatoval, že dotyčný prokurátor pácha trestnú činnosť a nepozná právo. Vyhlásil tiež, že ruský útok na Ukrajinu nemôže byť považovaný za agresiu, keďže o tom nerozhodla Bezpečnostná rada OSN. Na marcové pojednávanie prišlo Harabina podporiť viacero sympatizantov, napríklad aj vydavateľ časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas.
Harabin prehral súdny spor s Esetom, spoločnosti sa musí ospravedlniť za klamlivé tvrdenia
Prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry podal na bývalého ministra spravodlivosti a expredsedu Najvyššieho súdu SR Harabina obžalobu ešte v júni 2023. Harabin po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu na sociálnej sieti napísal, že by urobil presne to isté, čo ruský prezident Vladimir Putin. V tejto súvislosti na neho boli podané viaceré trestné oznámenia zo strany vtedajších poslancov parlamentu, napríklad Juraja Šeligu, Andreja Stančíka, Kristiána Čekovského, Jána Benčíka alebo Ondreja Dostála.
